PRVOHORY
Prvohory sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana. Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi.
Prvohory sa rozdeľujú na šesť období:
Kambrium - Je to prvé obdobie prvohôr. Naše územie sa nachádzalo v miernom pásme južnej pologule pri okraji obrovského kontinentu Gondwany. Doznievali posledné fázy panafrického vrásnenia. Vznikali aj drobné žulové masívy. V mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov. Medzi nimi dominujú trilobity tie však v priebehu prvohôr vyhynú. Vznikajú aj prvé mäkkýše. Medzi Prahou a Plzňou je najvýznamnejšia oblasť, lebo sa tu zachovalo veľa hornín a skamenelín. Ordovik - Je to obdobie od 490 do 435 miliónov rokov pred súčasnosťou. V tomto období vznikali horniny. Naše územie ležalo v chladnej oblasti južnej pologule, na okraji obrovského kontinentu Gondwany. Dokonca sa hovorí, že na konci Ordoviku bolo niekoľko dôb ľadových.
Začali vznikať nové organizmy a to napr.: graptoliti a pílkovité organizmy. Vznikajú prvé kôrovce a prvé rybovité stavovce, ktoré ešte nemajú plutvy a čeľuste. Súvislý pruh hornín sa tiahne približne medzi Prahou a Plzňou.
V Ordoviku bola hojná sopečná činnosť.
Silúr - Začal v roku 435 do roku 410. Toto obdobie je typické tým, že naše územie sa posunulo k severu smerom k rovníku, takže do teplejších krajov. Hlavná udalosť tohto obdobia je kaledonské vrásnenie, ktoré sa nášho územia netýkalo. Vznikajú prvé čelustnaté ryby. V silúre prebiehal aj rozvoj koralových útesov. Na súši sa objavujú prvé drobné rastliny. Silúrske horniny sa niekedy nazývajú aj ordovické. V Silúre prebiehala aj búrlivá sopečná činnosť. Pre Silúr sú na našom území typické jemnozrnné čierne bridlice. S postupným otepľovaním vznikli aj vápence.
Devón – Je nazývaný ako aj Vek rýb. Toto obdobie trvalo približne 50 miliónov rokov.V Devóne rastliny definitívne dobili súš. V moriach dominujú ryby. Vyvíja sa prvý hmyz. Na zem vyliezajú prvé obojživelníky. Je utvorená ozónová vrstva. Rastlinám sa postupne tvoria cievy s tvrdými stenami, pokožka s prieduchmi.
Karbon – Nazývame ho aj Vek uhlia. Doba jeho trvania sa odhaduje na cca 65 miliónov rokov. Práve v tomto období vznikalo v bažinatých oblastiach čierne uhlie z kameňov plavúňov a prasličiek. V karbóne bola na našom území tropická klíma o čom okrem flóry svedčí aj fauna. Hlavnú zložku vegetácie tvorili stromovité plavúne. V strednom karbóne sa objavujú aj nahosemenné rastliny a prvé ihličnany. Ďalším veľmi významným typom rastlín bol tzv. kordaity, až 30 metrov vysoké stromy. Ku koncu karbónu nastáva suchá klíma a má za následok vymretie niektorých rastlinných skupín - napr. Stromovité kapradiny.
Perm - Trval približne 55 miliónov rokov. V tomto poslednom období sa výrazne menila klíma, a to v dôsledku zväčšovania súší a stúpania priemernej nadmorskej výšky. Hlavným určovacím znakom pre hranicu Karbonu a Permu je výskyt rastlín, hlavne niektorých významných druhov. V spodnom Perme ešte prevládali rastliny výtrusné a kapraďosemenné. Vo vrchnom Perme prevládali rastliny nahosemenné, medzi nimi môžeme vypozorovať aj priamych predkov rastlín z druhohôr. V tomto období sa darilo najmä ihličnatým rastlinám. V Perme dochádzalo ku striedaniu období sucha a vlhka. Počas vlhkých periód v okolí jazierok rástlo nesmierne množstvo najrôznejších foriem rastlín.
